Dvaja maďarskí horolezci prišli za dažďa 13. 7. poobede na Chatu pri Zelenom plese s úmyslom preliezť hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Nasledujúce ráno 14. 7. za tmy vyrazili na túru, avšak zmokli, vrátili sa nazad a na chate prečkali daždivý deň.

15. 7. ráno o 3. hodine za hmly, vetra a vysokej vlhkosti vyšli na nástup. Vo výške 2500 m bolo 0 st.°C a silný vietor. Dole bolo +4 °C.  Po Kolovú štrbinu sa držali hrebeňa a pomaly postupovali za sebou bez istenia, lano prevesené na batohu. Po prelezení stienky nad Kolovou štrbinou smerom na Kolový štít sa prvolezcovi zdal terén ťažší a z hrebeňa odbočil do plytšieho ľahšieho, ale lámavého terénu severnej steny. Na lano sa nenaviazali, a na nohách mal ,,tatranské,, členkové lezečky.  Terén bol veľmi šmykľavý, teplota stúpla až na +4 °C, vietor bol nárazový cez 15 m/s.
O 7:02 sa prvolezcovi uvoľnil veľký chyt a zrútil sa 60 výškových a asi 200 dĺžkových metrov a zastavil sa v žľabe. Druholezec bol v tom čase asi 15 metrov za ním, avšak neistili sa.  Cez aplikáciu HZS udal súradnice a zavolal pomoc. Bol aktivovaný vrtuľník, avšak kvôli silnému vetru vysadil záchranárov v Červenej dolinke a nie na mieste nehody. Keď došli na miesto, už iba konštatovali zranenia nezlučiteľné so životom. Preživšieho horolezca odistili a odprevadili dole. Telo nebohého bolo evakuované pomocou vrtuľníka MV.

Keď sa pozrieme na chybičky, ktoré sa nakopili, tak toho opäť nájdeme viac:
1. nedostatočne dobrá predpoveď na absolvovanie hrebeňa Tatier
2. dlhodobá vlhká perióda pred túrou,
3. ráno aj napriek lepšej predpovede stále vlhko, chlad a vietor, zlepšenie malo prísť popoludní
4. namiesto istenia sa na hrebeni, keď vplyvom vlhka sa obtiažnosti zvýšili, odbočenie do ľahšieho, ale nebezpečného terénu s veľkým množstvom voľných skál
5. Kolový štít je pri vlhkosti veľmi šmykľavý a ak už na túru šli, mali zostať na hrebeni a istiť sa.

Martin Matúšek