Ešte máme pred očami priebeh Zimných olympijských hier v Pekingu a slávny návrat naších hokejistov po zisku bronzovej olympijskej medaily, ktorý ukazuje, že športový duch dokáže prekonať aj tých najväčších súperov a prekážky. Čo však s tým má spoločné horolezectvo a športové lezenie?
Tak ako bolo v japonskom Tókiu, prvý krát športové lezenie uvedené ako športová disciplína, tak sa otvára aj veľmi široká oblasť športového súťaženia aj pre postihnutých športovcov. Športové paralezenie bude škúšobne zaradené medzi športové disciplíny prvý krát v histórii na Paralympijských hrách 2028 v americkom Los Angeles. Slovenský horolezecký spolok JAMES toto vníma a cíti ako veľkú príležitosť pre propagáciu športového lezenia medzi postihnutými športovcami a do ích zapojenia do súťaží ako aj rekreačného lezenia v čo najširšom meradle. Športovému lezeniu sa už teraz venuje Andrej Haršany, ktorý sa dokonca zúčastnil viacerých medzinárodných pretekov.
Ako jeden z prvých krokov bolo vytvorenie Komisie paraclimbingu SHS JAMES. Vedením komisie Výkonný výbor SHS JAMES poveril Ank Čaplickú, ktorá má skúsenosti s účasťou na mnohých parašportových podujatiach, či už vo vysokých horách, alebo aj na našich skalkách. Komisiu čakajú náročné úlohy, spojené s rozpracovaním lezeckých a súťažných klasifikácií podľa stupňa postihnutia, a hlavne zostavením teamu paralezcov, ktorý sa budú sútažným disciplínam venovať. Komisiu oslovili viacerí paralezci s otázkou, či by si mohli zaliezť na umelej stene a vlastne v realite si vyskúšať, čo všetko paralezenia prináša. A to nielen pre samotného lezca, ale aj pre team, ktorý pre postihnutého lezca musí vytvárať zázemie.
Začali sme asi z najťažšou formou postihnutia a to s paralezcom na vozíčku. Kontaktoval nás Marek Dučák z Popradu, ktorý si chcel vyskúšať lezenie na našej “domovskej “ stene K2 v Žiline. Prvý z problémov bola preprava športovca z miesta pobytu do Žiliny na lezeckú stenu. Tu Marek využil možnosti asistenčnej služby Slovenských železníc a rezervácie miesta pre postihnutých vo vozni ŽSR. Preprava zo stanice na lezeckú stenu už bola len malina.
Na mieste lezeckej steny dochádza k ďalším tažkostiam, pretože prostredie nie je navrhnuté ako bezbarierové. Ale zopár kamarátov a silných rúk aj toto pomôže prekonať. Začali sme rozliezanie na najľahších cestách, ale v podstate sa ukázalo, že tieto typy ciest, nie sú pre lezcov s postihnutím hybnosti nôh veľmi vhodné, pretože veľké oblé chyty Marekovi prekážali pri lezení. Prešli sme na cesty mierne previsnuté s kratšími strmými úsekmi medzi chytmi, ktoré sa ukázali ako výhodnejšie na tréning, pretože si lezec mohol pomôcť tým, že sa aspoň trochu oprel o nohy. V priebehu zhruba dvoch hodín Marek vyliezol sedem ciesť s obtiažnosťou 5 a bolo na ňom vidieť, že sa fakt nadrel. Na konci však preukázal túžbu pokračovať v tréningoch a v zlepšovaní sa. Je zrejmé, že každá forma postihnutia si bude vyžadovať veľmi osobitný prístup a v neposlednej rade aj podporu skupiny kamarátov, ktorí pomôžu pri hlavne pri imobilite a pri ťažkých formách postihnutia dolných končatín.
Tento článok by mal aj slúžiť ako infomácia, že pri SHS JAMES začala pracovať komisia paralezenia a jej prvou snahou je, aby ju buď prostredníctvom klubov, alebo priamo cez SHS JAMES kontaktovali tak, aby bolo možné si vytvoriť prehľad o tom, kto má záujem v športovom paralezení aktívne pôsobiť ako športovec a následne sa zúčastňovať súťaží a akciíí organizovaných komisiou paraclimbingu.
Peter Čaplický